Vážený pán starosta, pán riaditeľ, pedagogický zbor, vážení prítomní, milí spolužiaci!
Naposledy sa dnes lúčime so školou, ktorá nás deväť rokov formovala a bola naším druhým domovom. Stojíme pred vami plní snov a ideálov – a veru, nebolo to s nami vždy ľahké. Kto si spomína na náš prvý školský deň?
Keď sme sa prvýkrát stretli za bránou tejto školy, pršalo. Niektorí nedočkaví, iní zasa ustráchaní, sme po sebe pozerali spod dáždnikov – koho poznáme zo škôlky a kto bude medzi nami nový. Po dlhej dobe sa na našej škole otvárali dve prvé triedy. Rozdelili nás pani učiteľke Bahelkovej a Sliškovej.
Tie sa ako prvé trápili s našimi krivými čiarkami a oblúčikmi. Po prvých vydarených písmenkách a číslach sme začali objavovať nové svety. Zrazu sme si vedeli spočítať, koľko stojí zmrzlina s kolou, prečítať prvú knihu, napísať prvú SMS-ku a neskôr dokonca rozumieť cudzej reči. Rok striedal rok a do nás sa vpíjali vedomosti zo všetkých oblastí ľudského poznania. Myslím, že každý mal svoj obľúbený predmet.
Naša triedna pani učiteľka sa stala našou spojkou. Vždy bola chápavá a odpúšťala drobné prehrešky. Naučila nás riešiť nedorozumenia, prijať prehru a tešiť sa z úspechu. Bola naším obhajcom a mohli sme jej veriť.
Potom nás prebrala pani učiteľka Šatkivská. Z dvoch tried sa stal jeden celok. A verte, to bola jazda. Ale taká, na ktorú sa nezabúda. Boli chvíle, keď sme jej poriadne liezli na nervy, ale vždy nás podržala. Ďakujeme, že ste to s nami nevzdali – aj keď ste mali niekoľko dôvodov denne. Dúfame, že na nás budete spomínať s úsmevom...
Našu úctu si zaslúžia aj ostatní vyučujúci – za trpezlivosť a za vedomosti, ktoré nám odovzdali. Naučili ste nás aj to, že aj keď niečo nechápeme hneď, vždy sa to dá zvládnuť – s humorom a vytrvalosťou.
Taktiež veľké ďakujeme patrí pani kuchárkam za každodenné teplé jedlo, ktoré nám často zachránilo deň. Pani upratovačkám za to, že sme sa každé ráno mohli vrátiť do čistej triedy – aj keď deň predtým sme ju opúšťali ako po výbuchu. Nezabúdame ani na pána školníka, ktorý po nás vždy všetko s úsmevom na tvári opravil – aj keď sme tvrdili, že tie dvere vypadli z pántov samé a že interaktívna tabuľa spadla úplne náhodou.
A vy, pani ekonómka – ďakujeme, že ste nás nikdy neposlali preč, ani keď sme prišli s prosbou o 15 tabuliek na chémiu dve minúty pred hodinou. Vždy ste nás podržali a s úsmevom nám ich vytlačili.
A vám, pán riaditeľ, ďakujeme, že ste boli hlavou našej školy, no zároveň ste vždy mali srdce na správnom mieste. Vážime si vašu podporu, pokojný prístup a to, že ste nám dokázali venovať čas, aj keď ste mali kalendár plný porád. Vďaka vám sme sa tu cítili bezpečne, prijato a rešpektovane – a to je viac než len školský poriadok na nástenke.
A naša trieda? Nie vždy to tak vyzeralo, ale vedeli sme držať spolu. Boli sme blázniví, hluční, ale určite skvelí. Koľkokrát sme sa pohádali, zmierovali, smiali sa až k slzám...
Boli sme ako talianska rodina. A hoci sa naše cesty rozídu, dúfame, že budeme na seba s úsmevom spomínať, pretože sme spolu zažili niečo neopakovateľné.
Dnes prišiel ten deň, o ktorom sme dlho snívali. A teraz, keď je tu, zrazu by sme najradšej zostali aspoň týždeň. Najlepšie dva. Základná škola bola naša istota. Miesto, kam sme patrili – ale musíme ísť...
Budeme sa snažiť, aby ste boli na nás hrdí.
ĎAKUJEME